Ako sa (podľa mňa) nezblázniť v tehotenstve/ časť druhá

Ahojte. Veľa z vás mi písalo (na instagrame), kedy bude pokračovanie blogu o tehotenstve. Takže nech sa páči.


UPOZORNENIE: všetko čo budete čítať sú iba moje osobné názory a postrehy, nikoho nechcem uraziť, treba to brať s nadhľadom - ako aj celé tehotenstvo.

Prejdime si základné fakty, ktoré sa zmenili od časti I. Najviac viditeľná zmena nastala v mojej vizuálnej podobe (aktuálne 35tt). To ako sa ma každý pýtal "kde máš brucho" sa zmenilo behom pár týždňov na "ty kokos, aké máš brucho!". Tu by som sa hneď zastavila nachvíľu. Pre všetkých čo neboli nikdy tehotní (logicky myslím - chlapi) by malo platiť: 3x si premysli, čo povieš tehotnej s veľkým bruchom, pred tým ako to vypustíš s úst. Úplne jednoduché pravidlo, že? Lebo takto vám poviem. Nosiť to brucho, nie je sranda (áno, tie čo čakajú dvojičky a viac to majú ešte horšie - viem!). Počúvať "vtipné" poznámky na veľkosť brucha, keď vám začínajú preskakovať hormóny je na guľku do hlavy (nie tej vašej). Ako snažím sa to brať s nadhľadom a vysvetliť nezainteresovaným, že ženy takto väčšinou vyzerajú mesiac pred pôrodom (ak nie sú dvakrát také veľké). To, že som pribrala zatiaľ 12kg si plne uvedomujem (máme doma 2 veľké zrkadlá), ale žily mi to absolútne netrhá. Stále sa snažím byť pohybovo aktívna (samozrejme v rámci možností), chodím na prechádzky, pomaličky zdolávam schody, chodím na gravid jógu, plávam ak sa dá. Len proste to nie je príjemné, keď vám tie kilá niekto zbytočne (SAMOZREJME S NAJLEPŠÍM ÚMYSLOM) pripomína. 



Takže brucho už mám. Postupne sa k tomu pridali aj iné tažkosti s tým s spojené a to napr. katastrofálny spánok. Ten pocit, že sa máte prevaliť s bandaskou na bruchu z pravej strany na ľavú bez toho aby vás niečo neťahalo alebo nebolelo je naozaj sen. Som vďačná môjmu telu, že mi dovolilo pohodlne spávať do cca 25tt (aj na chrbte). V aktuálnom 35tt je to skôr paródia na spánok. Ochkanie, fučanie, hľadanie TEJ správnej polohy (mám aj tehotenský vankúš v tvare bratislavského rožka) počas celej noci + jedna povinná návšteva toalety (aj to som rada, že stačí iba jedna - veľa z vás by určite k tomu malo čo povedať). Teraz si predstavte ten pocit (hlavne tie čo ste ešte neboli tehotné), že sa ráno zobudíte s úúúúúúplne na... náladou - a nemôžete si ani povedať: "neva zajtra sa vyspím lepšie", lebo HOLD viete, že to nie je pravda (tak skoro ani nebude). 
Takže máme brucho, máme naprd spánok.. čo ešte.. jááááj - napríklad keď vám dieťa urobí v bruchu kotrmelec a otočí sa hlavou hore. Vy to zo začiatku nechápete, čo tam stávara.. ale čoskoro pochopíte.  Môj zlatý chlapček je teda aktuálne s hlavou otočený hore a tu jeho malú (dúfajme) makovičku mi neustále tlačí niekde pod pravé rebro. V praxi to znamená, že musím sediť NONSTOP akoby som zjedla pravítko, lebo keď sa trošku prihrbím tak mám pocit že mi tá hlava prerazí kožu. Na boku môžem spať už iba na jednom (aby som náhodou nebola rozmaznaná, že mám boky dva). Veľa ľudí ma povzbudzuje, že sa ešte otočí (áno aj gynekológ mi povedal, že otočiť sa môže aj deň pred pôrodom) a nemám si z toho nič robiť. Len mne nejde ani tak o ten pôrod, ale o ten mesiac DO pôrodu - ako to spolu zmákneme. Cviky a polohy poznám asi všetky..snažím sa opatrne praktizovať tie čo sa mi dajú a budem veriť, že sa chlapec umúdri. 
Okrem brucha, spánku, otočeného dieťaťa sa konečne dostavili aj dlho očakávané výkyvy hormónov. Hej tu som si verila, že ma to vynechá, keď som to dokázala zmáknuť na začiatku a môj muž bol spokojný aká som príkladná tehotná žena. Ako nie je to nič katastrofálne, ale niekedy sa sama sebe čudujem čo ma dokáže rozplakať. V tejto fáze je veľmi dôležité aby váš chlap pochopil, že mu to nerobíte naschvál :-D a že to ide akokeby samé. Môj sa snaží. Zatiaľ. Pri hormónami zmietanej žene je fakt dôležité niekedy držať jazyk za zubami (nie vy, ale váš chlap). Mne osobne najviac pomáha keď sa idem prejsť..len tak sama do lesa.. (ideálne ak pri tom zdolám 10 000 krokov a mám navyše super pocit, že som niečo pre seba urobila).
Pomaly by som premostila k veľmi citlivej téme a to sú "RADY MAMIČIEK (možno aj oteckov)".
Napíšem vám úprimne, že sa snažím selektovať ľudí s ktorými sa otvorene bavím o tehotenstve. Toto by som odporučila asi každej budúcej tehotnej (úšetrí vám to nervy). Zistila som za posledné mesiace, že väčšina mamičiek má tendenciu "s najlepším úmyslom" radiť inej tehotnej. Na tom by nič nebolo, že?! Keby ale tie "rady" na 99% neskĺzli do toho: aké to ešte len bude tažké, to ešte nevieš čo ťa čaká, ty sa tak skoro nevyspíš, počkaj keď budeš 2 roky kojiť, atď. Neviem, či to tak pripadá len mne, ale je to ako keby sa vám potrebovali len vyžalovať. Jasné, ja viem, že to nebude prechádzka ružovou záhradou, ale treba s tým počítať. Môže sa stať hocičo. ALE NAČO MÁTE POTREBU S TÝM - S NAJLEPŠÍM ÚMYSLOM-  STRAŠIŤ TEHOTNÉ?! Áno, je to pre nás "neskúsené" naozaj strašidelné. Pri tom viete, že každá sme iná, každá zvládame inak rôzne veci. To čo sa deje vo vašom živote, s vaším dieťaťom sa nemusí diať v mojom živote s mojím dietaťaťom. A keby aj áno, nechajte nech na to prídem sama. Zaprisahala som sa sama pred sebou, že keď raz budem mať v blízkosti tehotnú, budem sa snažiť starostlivo vyberať slová o tom aké je materstvo, aby som ju zbytočne nevyplašila a neobťažovala ju s mojími skúsenosťami, ktoré sa jej vôbec týkať nemusia.
Vyššie som napísala, že selektujem ľudí s ktorými sa otvorene bavím o tehotenstve - áno, ale tieto mamičkovské rady proste prídu aj keď nechcete.. Niekedy sa to začne nevinnou konverzáciou, ktorá ale skĺzne úplne inam ako by som si predstavovala, niekedy sa to zvrhne pod nejakým postom na instagrame. Nedávno sa ma jedna známa spýtala načo zdieľam svoj osobný život verejne, keď mám negatívny názor na ľudí čo len reagujú na to čo sa pýtam (niekedy je ale fajn skontrolovať, či sa naozaj na niečo vôbec pýtam). Mňa tie názory zaujímajú (aj negatívne, ak sú konštruktívne), ale tak ako v bežnom živote si vyberáme ľudí, ktorí vám "sadnú", tak aj pri prijímaní názorov si dovolím vyberať pri takom obrovskom množstve ľudí. Narodila som sa v "sympatickom" znamení škorpión, tak mi nerobí problém vám odpísať, ak s niečim nesúhlasím. Na druhej strane..Chodí mi od vás množstvo pozitívnych ohlasov, či už na prvý blog o tehotenstve, alebo na moje posty na instagrame, kde píšete, že ste radi za to ako to celé beriem. Rovnako mi prišlo aj veľa pozitívnych správ od mamičiek, ktoré si tiež preskákali hocičím, ale nepísali mi kvôli stažovaniu sa, skôr chceli povzbudiť, dodať odvahu - a to si nesmierne vážim.
To je to hlavné čo potrebuje každá tehotná počuť/čítať pred pôrodom a dôvod prečo ma to aj naďalej baví robiť.

ps: odkaz pre budúcich oteckov - zaujímajte sa aj vy o všetko čo sa týka vášho budúceho potomka :-), vašej žene to neskutočne pomôže, ak bude cítiť, že sa na vás môže vo všetkom spolahnúť. Ak nechcete byť prítomný pri pôrode, tak tam nechoďte, mohlo by to mať viac škody ako osohu. A naopak, ak sa na to cítite, zajdite s vašou polovičkou v poslednom trimestri na nejaký kurz, aby ste sa dozvedeli základné informácie čo vás čaká, s čím treba rátať, ako ženu ukľudniť atď. 


Najčítanejší blog